Život na ostrove / Sweet story of Petržalka

,,Je to v živote tak, že čím viac sa na veci pozeráme z nadhľadu, tým krajšie a objektívnejšie ich vidíme?'' Mapu si vždy radšej oddialim...



Keď som sa pred polrokom ( bolo to 04/2018) nasťahovala do Petržalky  mala som trochu šok.

Zvyknutá z centra mesta z krásnych historických Košíc s dlažbou z mačacích hláv, kde sa človek miestami cíti ako v Taliansku či Chorvátsku. Pod oknami štrngali - brngali električky, ešte tie staré, čo už veľmi nejazdia. 
Zvyknutá 10 minút chôdzou prifrčať na Námestie nahého Maratónca Mieru tzv.,, Pod Gulami '' som prešla plynule do tejto panelovej džungle s miestnymi krčmičkami v bloku.  Potom chvílku Ružinov, novostavba, podzemná garáž, paráda.

Petržalka city...loading

Blok má síce dva výťahy, ale v oboch sa bojím jazdiť. Majú také drevené dvierka zvnútra kabíny a ani jedny nedoliehajú. Jeden z nich- ten väčší, keď brzdí na poschodie, tak vyskočí tak, že musí starým ľuďom opotrebovávať platničky. Musíte si ale pípnuť čip, aby ste sa povozili. Čo ste si mysleli, že len tak mirnix-dirnix ? Vypúšťanie návštev má tento istý - čipový- charakter. 

 Smeti máme priamo vo vchode do brány, zamrežované. A keď tu bol môj dobrý priateľ z dedinky pri Košiciach, tak ma strašne vysmial, keď som vchádzala do suterénu okolo kontajnerov. Spýtal sa, či bývam v bedni. Od vianočného stromčeka po rôzne technicky vyspelé prístroje ako ventilátor alebo mikrovlnka, proste okolo kontajnerov vo vchode je prehliadka nefunkčností a starožitností. Asi tam napíšem, že najprv treba otvoriť poklop. Možno len netrafili, neviem. 

Moja pivnica má 10 m2 - keby mal niekto záujem, rada prenajmem ako malú klubovňu alebo skúšobňu kapely. Vôjdu sa tam tri bicykle a v krabici ošuntelé kachličky, ktoré nespotrebovali na prerábku. 
Na prízemí je obchod s umelými kvetmi. Nikdy som tam nevidela živú dušu ani umelú a stojí tam už aspoň 20 rokov. A v drogérií hneď vedľa umelákov majú všetko ešte v retro obaloch, ktoré už nedostať, hihi. Takže tip pre hipsterov a babky. Vlastne už neviem, kto je hipster, keď hipster vraví, že nie je hipster. Nevadí. 

Chodník 
Pred panelákom ide nedlhý chodník ústiaci na komunikáciu III. triedy v správe mestskej časti. O to by ani nešlo. Ale ani správa, ani zľáva, nikto nerieši, že ten chodník má viacero preasfaltovaných vrstiev, ktoré sa od seba odlupujú, kamienkujú, v zime primŕzajú a v lete pukajú, takže v podpätkoch? Kočiare, kolobežky, vozíky? Máte smolu. Neprejdete bez škrabancov a natriasania, či vykĺbení.

3/4 schodov 
Z boku vchodu sú schody - teda tak 3/4 schodov. Zvyšok je odlomený a rozpadnutý, čiže nášľapná plocha je tak 10 cm, z lásky pre vaše milé chodidlo. A prečo používame vonkajšie schody ? Veď načo prepojiť poschodia P a S ? Prejdete to výťahom alebo zvonku. Proste schodmi nie! Nedá še, zamurované! 

 Zo zadu bloku máme dieru do sveta. Neveríte? Má asi meter do hĺbky. Vyzerá to akoby niekto zahodil petardu a tá odbila vrch z panelu položeného na zemi a tým pádom vidíte meter vzduchoprázdna pod sebou. Vyzerá to dojmom, že aj keď stojíte meter vedľa, zachvíľu začne praskať zem aj pod vami. Diera drží asi dva mesiace, šak kam by išla, ale na Facebooku sa vyjadrili, že to začnú riešiť. Tak super. Odkomunikované, požalované na dieru, môžeme ísť na zmrzku. 

Je to iný život. Absolutne iný

Nadávala som a hádala som sa s mamkou, aby byt nekupovala v Petržalke, ale radšej v Ružinove, kde sa mi páči lokálna atmosféra parkov, nižších blokov, redšej zástavby, ale aj menšieho počtu miest na parkovanie. Bola som však ochotná skúsiť Petržalku.
Je to už pol roka, čo si zvykám na miestne pomery. Ide zima, tak asi začnem bezdomovcom pod mojim blokom nosiť polievku lebo sú zlatí a nerobia hluk. Aj keď nie sú veľmi čistotní a ohľaduplní k prírode. Vždy im chcem vynadať, aby tie papieriky z výrobkov vyhadzovali do koša, ale bojím sa ako v Sám doma malý Kevin v parku. 

 Mám milých susedov ( okrem pani z Ružomberka nadomnou, ktorá má záhadnú vysávaciu úchylku o 2 ráno. Zato keď nadskakujeme spolu vo výťahu sťažuje sa mi, že jej vadí sused nad ňou :) Z boku mám pani '' crazy cat lady'' ktorá keď otvorí dvere najprv výjde kúdol cigaretového dymu, potom vrásky, potom ona. Preberá mi balíky a potom 2 dni neotvára. Už som jej zakázala. Mám to tu pod palcom.

Pivko 
V bloku máme pivárničku plnú východniarov, hráme tam pub quiz a jeme grilované mäsko. Keby horelo,  potraviny 3 minúty pešo, kde obsluhujú takí maďari a západniari asi pravdepodobne z menších obcí pri Česku, čo rozprávajú tak tvrdo: ,, že neeee-mame, neeee-dame ani neee-posolime. Neskôr som zistila, že sú tiež východniari. 

Minule, keď som išla z potravín vyšliapaným blatnatým chodníkom cez pole ( pardon, stredom Petržky vedie široký pás trávy, kde malo stáť metro), letel vedľa mňa asi zo 4. poschodia priamo do stromov suchý chlieb. Nestihla som si nič želať, viete,  keď niečo letí, ako sáčok napríklad alebo hviezda, to vždy stihnem, nuž mohla som si aspoň, aby ma nabudúcko netrafil. 

Je tu super workoutové ihrisko, kde sa mi zdravia pekní chlapci. Raz som kvôli nim bola aj behať, aby som ich videla dvakrát - raz, keď bežím tam a potom nazad. Ale to som ešte nemala frajera. 

Neviem stále, inač, kde tu je dobrá pizza, takže prijímam tipy. 
Nemáme tu žiadne zápchy, okrem ranného vychádzania v smere do centra, čo zvykne byť pomalšie, no nikdy nestojíme. My východniari na firemných autách s BL značkami sa vždy dohodneme :) Ale ja už tu mám trvalý prízvuk, aj značky aj v občianskom, som občan, platím Dane, Dana je len rada.

Samozrejme východniarsku ŠPZ na ceste, tzv. CP-čkára, pustím a taaaak sa usmievam, lebo viem že sme svoji, len on a ja v blahobyte zrodení na východe, v drsných podmienkach džungle prežívame atď. On nechápe, ale nevadí. Aj sa zdravím aj blikám tým, čo majú značky KE. Tiež na mňa podobne zvysoka oné. 
Neviem či teda nálepka Slovana na kufri pomôže? 

Na začiatku- každý sa spýtal, či tu mám trvalý pobyt. Tak nepoviem. Nech sa hneváte a ja sa budem smiať, lebo neviete, či sa máte hnevať, alebo nie. 

Rada privítam v Bratislave Košičanov- vždy sa dobre opijeme. V Košiciach Bratislavčanov, tiež v podstate podobné kultúrne zvyky. Vyšetrujeme odložené prípady. Odložené poldeci na stole alebo len tak papáme a smejeme sa. Len viete čo? Nemám rada, keď sa pýtajú, či u nás v KE stojí taxík 50 centov a vysmievajú sa, že najblížšie mesto je 450 km vzdialené. Maťa z katastra že: ,, Za Hornbachom začína východ''. To niekedy zabolí. Ale už sme si zvykli, že sme menší, tak nepapuľujeme, len nenápadne obsadzujeme teritórium, kým vy sa zlostíte, my pracujeme, za vaše peniaze pre vášho šéfa. A keď vám to tu všetko obsadíme, kolonizujeme, manželov zdomesftifikujeme, pôjdeme nach Wien. Tak nás vidíte asi :) 

 Ale, späť k ostrovu.
 Vždy nájdem pred blokom miesto na parkovanie.  Dokým pred Kaufland nedajú závory. A keď nenájdem, zastanem v strede bez ručnej brzdy a ochotní susedia si ma odtlačia, ak im zavadziam. Nie vždy ma dajú naspäť na miesto, takže sem tam hľadám auto. Tu sa človek vlastne nikdy nenudí! Ďalšie pozitívum. :) 

Potom, čo som spoznala ako tínedžer miestne cyklotrasy (pár km som si trúfla aj do neznáma akože Soproň - myslela som že si dám pivo) a prírodné kúpanie v Dráždiaku, som to teraz prehĺbila o dlhé letné prechádzky v pralese kvôli fotkám na sociálne siete či kúpanie v miestnom Petržalskom aquaparku a kopou lokalít na bikeshringové výjazdy. Potom som si zrušila instagram, lebo hŕba fotiek bola neúnosná pre unavených divákov z Petržalských končín.

Neskutočne ma začala baviť mestská doprava. Slovom MHD.  Za euro.
Pred domom sadnem na autobus a prestúpim na električku na Farského, ktorá sa vraj bude posúvať, tak snáď dojde aj k tomuto môjmu bytu. Milujem električky. Ľudia v nich čítajú knihy a chodia nimi do centra. Lebo v centre je história a oni sú asi radi. Niekedy sa aj rozprávame. Napríklad: ,, Dovolíte? alebo Pustím vás sadnúť?'' Takže networking fičí aj mimo Petržky, v celej Bratislavke. 

Možnosti Petržalky sú naozaj celkom prijateľné. A  oproti Košiciam bývam bližšie k Viedni, aj k USA v podstate (don't vote Trumpet). Škoda len, že sa nerenovujú neskutočne škaredé panelové prízemia a vchody do bytoviek. Niektoré parkoviská a chodníky krížom cez trávu niekedy fakt vyžadujú vrcholovú turistickú obuv.

Nuž, ale aby sme len nenadávali, tak môžeme byť radi. Z kohútika nám tečie Rommerquelle, za 15 minút si dobre nakúpime v Hainburgu, natankujeme vo Wolfstahle, cyklotrasou spred bloku dôjdeme až do Baltského mora. Tak čo viac ?

 Asi sa treba na veci pozerať optimistickejším očkom. Aby nám z nich sršala láska namiesto slzičiek. Tie nám aj tak pán starosta utierať nebude :) 

A keďže sa nám zvolebnieva, nejdeme odstraňovať trochu toho reklamného smogu? 
7.20- Výjdem z domu a som Vallo, a to som si ani kávu nestihla dať a tým pádom nemám pripravené argumenty prečo nechcem vidieť jeho tvár. Cez iné voľby Kiskáč, cez ďalšie Pello...ach ale našťastie:
Nie každý deň je Bratislava.

Staršie články